Keď som vo februári spustil nový web, myslel som si, že je hotový.

Nebol.

Postupne som zisťoval, že na stránke síce nájdete všetky dôležité informácie, ale stále mi tam niečo chýbalo.

Môj spôsob uvažovania.

Po štrnástich rokoch praxe som si uvedomil ešte jednu vec. Problém väčšiny fyzio webov nie je v tom, že hovoria nepravdu.

Problém je, že často hovoria všetci to isté.

Individuálny prístup. Komplexná terapia. Odbornosť. Skúsenosti.

Sú to správne slová.

Keď ich však používa každý, prestanú hovoriť o človeku, ktorý za nimi stojí.

A práve vtedy som pochopil, čo na mojom webe chýba.

Nie ďalší zoznam služieb.

Nie ďalší certifikát.

Ale spôsob, akým rozmýšľam.

Nechcem, aby človek po prečítaní môjho webu vedel, čo všetko robím. Chcem, aby vedel, ako rozmýšľam.

Veľa ľudí mi hovorí, že sa na prvej návšteve veľa pýtam.

Majú pravdu.

Práve tam sa podľa mňa začína poctivá fyzioterapia. Nie pri prvom dotyku, ale pri prvej správnej otázke.

Preto som sa rozhodol prestať opisovať služby a začať opisovať spôsob, akým pracujem.

Prepisoval som svoj spôsob práce do viet.

Vyhadzoval som všetko, čo znelo odborne, ale nebolo moje.

Nechal som len to, čo hovorím klientom každý deň.

Nehľadám len miesto, ktoré bolí.

Snažím sa pochopiť, prečo začalo bolieť.

Nezáleží na tom, koľko cvikov človek odcvičí.

Záleží na tom, či ich vykonáva správne.

Mojím cieľom nie je, aby ste ku mne chodili čo najdlhšie.

Mojím cieľom je, aby ste raz odchádzali s pocitom, že svojmu telu rozumiete lepšie.

Dnes už ten web nevnímam ako miesto, kde nájdete informácie o mne.

Vnímam ho ako miesto, kde ešte pred prvou návštevou môžete zistiť, ako rozmýšľam.

Možno práve preto mám dnes pocit, že už to nie je len web.

Je to web s dušou.