Očká reťaze a roxory
Čo nám spôsob pohybu môže prezradiť o chrbte
Predstavte si reťaz.
Každé jej očko sa môže trochu pohybovať. Žiadne z nich nemusí urobiť veľký pohyb samo o sebe. Ale keď sa pohyb rozloží medzi všetky očká, celá reťaz sa ohne plynulo.
A teraz si predstavte roxorovú tyč.
Tá sa síce tiež môže ohnúť, ale určite nie tak, ako reťaz.
A presne takto si niekedy môžeme veľmi zjednodušene predstaviť aj pohyb chrbtice.
Chrbtica nie je jeden pevný kus. Tvorí ju množstvo stavcov a medzi nimi malé pohybové segmenty. Pri predklone, vzpriamení alebo rotácii sa preto nepohybuje iba jedno miesto. Pohyb sa postupne rozkladá medzi viaceré časti.
Aspoň by mal.
Keď sa niektoré očká nehýbu
Pri vyšetrení ma preto nezaujíma iba to, v akom rozsahu sa človek predkloní.
Zaujíma ma, akým spôsobom.
Pre mňa je dôležité sledovať, čo sa deje pri pohybe.
Ako sa človek predkloní a ako sa vracia späť.
Niekedy nejde o slabosť. Ide o zvyk.
Toto je možno najzaujímavejšia časť.
Naše telo sa učí.
To, čo opakujeme často, sa postupne stáva jednoduchším a automatickejším. Nemusíme nad tým premýšľať.
A presne tak sa môžu vytvárať aj pohybové stereotypy.
Človek si počas rokov môže vytvoriť spôsob pohybu, ktorý mu v určitom období vyhovoval. Možno sa potreboval vyhnúť bolesti. Možno si začal viac spevňovať telo. Možno jednoducho opakovane používal jednu stratégiu, pretože mu fungovala.
A po rokoch ju používa automaticky.
Aj vtedy, keď už dávno nie je potrebná.
Potom príde jednoduchá úloha:
„Predkloňte sa.“
A telo odpovie svojím starým programom.
Namiesto postupného pohybu jednotlivých častí chrbtice sa niektoré oblasti takmer nehýbu a iné začnú pracovať príliš skoro alebo príliš intenzívne.
Človek sa pritom môže snažiť zo všetkých síl.
A práve to môže byť problém.
Nie vždy potrebujeme viac sily. Niekedy potrebujeme inú organizáciu pohybu.
A potom prichádza učenie
Ak pri vyšetrení vidím určitý stereotyp, chcem zistiť, či sa dá zmeniť.
Preto klientovi vysvetlím, čo približne pri danom pohybe sledujeme a potom ho nechám pohyb samostatne skúsiť.
Sledujem.
Čo urobí?
Čo cíti?
Čo sa zapojí?
Vie si všimnúť rozdiel medzi pokusom, ktorý sa podaril, a tým, ktorý sa nepodaril?
Ak áno, máme s čím pracovať.
Niekedy je oveľa dôležitejšie urobiť jeden pohyb niekoľkokrát, vnímať ho, rozlíšiť rozdiel a skúsiť ho znova.
Keď sa „správny“ pohyb najprv vôbec nedarí
A toto je úplne normálne.
Človek môže napríklad prvých päť opakovaní urobiť dobre, šieste pokazí a siedme už znova zvládne.
Neznamená to, že nevie cvičiť.
Naopak.
Ak si začne pri šiestom opakovaní sám uvedomovať:
„Toto bolo iné.“
Tak sa práve niečo naučil.
Najprv totiž musíme rozdiel spoznať.
Až potom ho môžeme začať ovplyvňovať.
A až oveľa neskôr sa z nového spôsobu pohybu môže stať niečo prirodzené a automatické.
Preto niekedy začíname úplne jednoducho
Ak chceme zmeniť spôsob, akým človek používa svoje telo v náročnejšej polohe, nemusíme začať práve tam.
Niekedy začneme v ľahu na chrbte. Človek sa nemusí sústrediť na rovnováhu, postavenie celého tela alebo samotné udržanie stoja.
Môže sa sústrediť napríklad iba na dych.
A keď sa nový spôsob začne dariť v jednoduchšej podmienke, môžeme postupne pridať náročnejšiu.
Očko alebo roxor?
A tak sa pri vyšetrení niekedy dostaneme k veľmi jednoduchej otázke:
Hýbe sa vaše telo ako reťaz, alebo ako roxor?
Dôležité je, aby jedna časť nemusela stále robiť prácu za inú.
Aby ste dokázali pohyb nielen vykonať, ale aj vnímať.
A aby ste postupne vedeli svoje telo používať aj bez toho, aby vám pri každom pohybe niekto hovoril, čo máte urobiť.
Pretože dobrá terapia podľa mňa nekončí pri tom, že vám fyzioterapeut pohyb opraví.
Končí až vtedy, keď začnete sami cítiť, čo robíte, a dokážete to postupne meniť.
A možno raz pri predklone ani nebudete rozmýšľať nad tým, kde sú vaše očká reťaze.
Jednoducho sa budete hýbať.
Som Mgr. Martin Skladan, fyzioterapeut v Bratislave. Vo svojej súkromnej praxi fyzioSKLADAN na Poliklinike Tehelná sa venujem individuálnej fyzioterapii, pohybovej diagnostike a komplexnej terapii. Ak chcete svoj problém začať riešiť, objednajte sa.