V praxi sa mi pri rôznych problémoch opakuje jedna vec. Učenie pohybu sa vždy začína od základov.

Nech príde človek s problémom ramena, kolena, chrbtice alebo inej časti pohybového aparátu, často začíname od úplných základov.

A platí to aj pre človeka, ktorý je fyzicky zdatný, športuje a má pohyb dobre zvládnutý. Aj on si môže priniesť pohybové návyky, kompenzácie alebo spôsoby, ktorými si pri určitom pohybe pomáha, hoci si ich vôbec neuvedomuje.

Preto ma pri terapii nezaujíma iba to, či človek pohyb dokáže urobiť. Zaujíma ma aj to, ako ho urobí, keď ho nechám opakovať spontánne, bez toho, aby som ho upozorňoval.

Práve tam často vidím rozdiel.

Klient urobí pohyb tak, ako je zvyknutý. Potom ho zastavím, niečo upravíme a nechám ho skúsiť znova. A zrazu cíti, že pohyb je iný. Inak zapája telo, niekde bolesť zmizne alebo sa zmení, niečo, čo predtým vôbec nevnímal, začne cítiť.

A toto je pre mňa dôležitejšie ako to, aby pohyb vyzeral dokonale počas jednej série pod mojím dohľadom.

Potrebujem, aby človek ten rozdiel začal vnímať sám.

Pri ramene to môže byť rozdiel medzi spontánnym zdvihnutím ruky a pohybom po korekcii. Pri chrbtici zase spôsob, akým dokáže udržať telo pri pohybe končatín. Pri kolene môže ísť o spôsob zaťaženia alebo kontroly pohybu.

Problém je síce zakaždým inde, ale princíp zostáva podobný.

Domáca úloha nie je ďalšia hodina

Preto ani domáce cvičenie u mňa väčšinou neznamená dostať zoznam nových cvikov.

Doma opakujeme to, čo sme sa spolu naučili.

Človek skúša rovnaký pohyb, premýšľa nad ním, vníma ho a hľadá spôsob, pri ktorom dokáže pohyb zopakovať správne a bez zbytočnej bolesti.

Ak sa dá, pomôže zrkadlo. Ak nie, musí sa spoľahnúť na to, čo si zapamätal a čo počas terapie precítil.

Napríklad si povieme tri série po 10 opakovaní. Nejde mi však o to, aby ich človek za každú cenu dokončil.

Ak prvé opakovania ešte hľadá a skúša, je to v poriadku. Chcem, aby sa postupne dostal k tomu, že v tretej sérii už vie každý pohyb urobiť správne a bez bolesti.

Domáca úloha je v prvom rade opakovanie a uvedomovanie si pohybu.

Nemusí byť cieľom ani to, aby doma človek okamžite získal väčší rozsah. Ak dokáže zopakovať rovnaký kvalitný pohyb, s ktorým sme skončili na terapii, je to dobrý výsledok. Ak sa rozsah postupne zväčší práve preto, že ho vykonáva správnejšie a s väčšou istotou, je to bonus.

A potom príde moment, keď to začne dávať zmysel

Toto počujem od klientov pomerne často.

Prídu na ďalšiu terapiu a povedia mi:

„Pán Skladan, až doma som pochopil, čo ste odo mňa vlastne chceli.“

A práve preto tie domáce opakovania potrebujem.

Počas terapie človek počúva moje pokyny, skúša pohyb a ja ho korigujem. Doma už tam nie som. Musí si to skúsiť sám.

Niekedy to prvýkrát nejde. Druhýkrát trochu lepšie. Skúsi zmeniť spôsob pohybu, znova ho zopakuje a začne si všímať rozdiel.

A práve takto sa začína učenie pohybu.

Nie tým, že človeku poviem: „Toto rob takto.“

Ale tým, že to niekoľkokrát skúsi, porovná a začne sám cítiť, čo je inak.

Preto nezačíname podľa toho, čo človek dokáže

Začíname podľa toho, čo potrebuje pochopiť.

Aj veľmi schopný človek môže mať v určitom pohybe zlozvyk, ktorý si roky neuvedomoval. Preto niekedy začíname v jednoduchej polohe alebo jednoduchom pohybe, hoci by človek zvládol oveľa náročnejšie cvičenie.

Keď základ pochopí a dokáže ho opakovať, môžeme postupne pridávať.

A práve vtedy sa ukáže, či si ho dokáže preniesť aj do náročnejšej situácie.

Mojím cieľom preto nie je naučiť vás čo najviac cvikov. Chcem, aby ste sa naučili lepšie používať vlastný pohyb.

A ideálne tak, aby ste po čase už nepotrebovali mňa na to, aby ste vedeli, čo máte robiť.

Som Mgr. Martin Skladan, fyzioterapeut v Bratislave. Vo svojej súkromnej praxi fyzioSKLADAN na Poliklinike Tehelná sa venujem individuálnej fyzioterapii, pohybovej diagnostike a komplexnej terapii. Ak chcete svoj problém začať riešiť, objednajte sa.

OBJEDNAŤ SA